„Prosím nepáliť sviečky, ešte žijeme“ – k problematike „zabývania sa“ v priestore cintorína

Słowa kluczowe: cintorín, „bývanie po smrti“, príprava hrobu, hrobka, pohrebné obyčaje

Abstrakt

Analogická predstava o hrobe ako o „dome“ pre zosnulého patrí k archaickým v rámci tradičnej duchovnej kultúry mnohých spoločenstiev, a to nielen v rámci Európy. Aj v súčasnosti možno sledovať takýto prístup v správaní, predstavách a uvažovaní súčasníkov, najmä z radov najstaršej generácie. V kontexte týchto predstáv pristupujú k príprave vlastného miesta posledného odpočinku ešte počas svojho života. Hoci má tento jav svoj pôvod v mestskom prostredí, resp. v prípade vyššie postavených, majetných rodín, v priebehu niekoľkých desaťročí sa rozšíril aj v rôznych vrstvách obyvateľov vidieka. Príspevok sleduje aktuálne spôsoby „zabývania sa“ v priestore cintorína, prístup k tomuto javu na základe dlhodobého sledovania problematiky vo vidieckom prostredí Slovenska. Približuje jeho genézu, analyzuje stratégie prípravy miesta na pochovanie (prípadne na vloženie urny), pričom definuje motívy takéhoto správania, jednotlivé podoby „obsadzovania“ miesta v cintoríne ešte počas života dotyčného.

Pobrania

Dane pobrania nie są jeszcze dostepne

Biogram autora

Margita Jágerová, Katedra etnológie a folkloristiky, Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovensko

Doc. PhDr. Margita Jágerová, PhD., etnologička, univerzitná pedagogička, zaoberá sa obyčajovou kultúrou a súčasnými podobami sviatkovania (obyčaje životného cyklu a kalendárne obyčaje). Je autorkou a spoluautorkou knižných publikácií, školských skrípt, štúdií a článkov, z ktorých sa viaceré zameriavajú na oblasť pohrebných rituálov a antropológie smrti.

Bibliografia

Literatúra:

Aláč J. 2015, Tu spočíva kvet, čo zanechal svet. Novohradské ľudové náhrobníky a ich prezentácia v Hornom Tisovníku. Obec Horný Tisovník.

Bednárik R. 1949, Ľudové náhrobníky na Slovensku. Matica slovenská, Martin.

Burlasová S. 2009, Slovenské pohrebné nariekania. Lament v hudbe, Ústav hudobnej vedy SAV, Bratislava, s. 7 – 32.

Habinc M. 1999, Visiting and tending the graves with a special referencies to the case study in Březnice, “Etnolog“, 9/1999, č. l., s. 145 – 162.

Jágerová M. 2008, Posledné zbohom... Súčasné pohrebné obyčaje. Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra.

Kligman G. 1988, The Wedding of the Death. Ritual, Poetics and Popular Culture in Transylvania. London.

Plotnikova A. 1999, The Earthly Loci of Death: the Coffin, the Grave, the Cemetry, “Etnolog“, 9/1999, č. l., s. 205 – 215.

Sedakova O. 1990, Tema „doli“ v pogrebaľnom obrjade (vostočnoslovjanskij i južnoslovjanskij material), [w:] Issledovanija v oblasti balto-slavjanskoj duchovnoj kuľtury – Pogrebaľnyj obrjad. Moskva, s. 54 – 64.

Sikora S. 1986, Cmentarz. Antropologia pamięci, “Polska Sztuka Ludowa“ č. 1 – 2, s. 57 – 67.

Vakarelski Ch. 1990, Blgarski pogrebalni običai, Sofia.

Hanzl Z. – Jiráček A. 1993, Náhrobek – komunikativní a integrujíci činitel na českém venkově, “Český lid“, Vol 80, No. 2, s. 123 – 137.

Źródła internetowe

Hojčušová M. 2006, Hoci nezomreli, majú už svoj hrob. Dostupné na: https://mynitra.sme.sk/c/4738824/hoci-nezomreli-maju-uz-svoj-hrob.html, 30. 11. 2018.

https://www.facebook.com/CintorinyCemeteries/photos/a.1056437627768068/1353537601391401/?type=3&theater, 15. 2. 2018.

Opublikowane
2020-05-14
Jak cytować
Jágerová, M. (2020). „Prosím nepáliť sviečky, ešte žijeme“ – k problematike „zabývania sa“ v priestore cintorína. Journal of Urban Ethnology, 17, 279-291. https://doi.org/10.23858/JUE17.2019.017